Úsilie Trumpovej administratívy o obnovenie medzinárodných sankčných
opatrení voči Iránu však nesie so sebou riziko prudkej polemiky. Je možné,
že USA budú v tejto záležitosti ignorované ostatnými členmi OSN, čo by
mohlo spochybniť schopnosť Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) presadiť svoje
vlastné právne záväzné rozhodnutia, analyzuje tlačová agentúra AP.
Šéf americkej diplomacie Mike Pompeo v newyorskom sídle OSN vo štvrtok
predstaví požiadavku USA na obnovenie sankcií, obviniac Irán zo závažného
nedodržiavania jadrovej dohody z roku 2015, spresnil Trump.
Jeho administratíva chce opätovne uvaliť na Irán všetky medzinárodné
sankcie, ktoré boli uvoľnené na základe zmienenej dohody. Ostatné krajiny
však tvrdia, že Washington nemá pozíciu predkladať takúto požiadavku,
pretože Spojené štáty pred dvoma rokmi od jadrovej dohody s Iránom
odstúpili.
Trump hodlá pri tomto nezvyčajnom diplomatickom kroku využiť mechanizmus
takzvaného „rýchleho návratu do predošlého stavu“, ktorý bol
schválený spolu s jadrovou dohodou medzi Teheránom a šiestimi svetovými
mocnosťami. Na základe tejto dohody dostal Irán miliardy dolárov
z uvoľnenia sankcií výmenou za obmedzenie svojho jadrového programu.
Predmetný mechanizmus bol vytvorený pre prípad, že sa Iránu preukáže
porušovanie podmienok stanovených v jadrovej dohode.
Proti obnoveniu sankcií rázne vystupujú Rusko a Čína – rovnako ako
v otázke predĺženia zbraňového embarga. Svoj odpor však vyjadrili aj iné
členské štáty BR OSN vrátane Británie a Francúzska, ktoré sú spojencami
USA. Tento spor by mohol vyústiť do zápasu o legitimitu tohto
najvplyvnejšieho orgánu OSN.
