Vyhlásenie obžalovaného na pojednávaní, že je vinný, nemá pre neho také „benefity“, ako pri dohode o vine a treste, hovorí profesor Jozefa Záhora. …

Predsedníčka senátu naplánovala pojednávania až do februára. Často
sa práve prieťahy v konaní označujú za jeden z najvážnejších
problémov slovenského súdnictva a je bežné, že pojednávania sa odročujú
o niekoľko mesiacov. Ako vnímate rýchlosť a plynulosť tohto konania?

Právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov vychádza
z princípu, že pomalá spravodlivosť nemusí už byť spravodlivosťou.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba dožadujúca sa súdneho
rozhodnutia. Primeranosť dĺžky lehoty je subjektívnym pojmom, ktorý sa
individuálne posudzuje pri každej konkrétnej veci.

Európsky súd pre ľudské práva vzhľadom na rôznorodosť každého
prípadu neurčil, aká dĺžka trestného konania je primeraná, respektíve
neprimeraná. Pri posudzovaní primeranosti súd berie do úvahy zložitosť
daného prípadu, správanie sťažovateľa, postup príslušných orgánov a
význam predmetu konania pre sťažovateľa. K uvedeným kritériám Európsky
súd pre ľudské práva v nedávnej dobe prijal aj ďalšie kritérium, a to
zohľadnenia počtu stupňov, na ktorých bola predmetná vec na
vnútroštátnej úrovni prejednávaná. Čo sa týka vnútroštátneho práva,
zásada „rýchlosti konania“ je upravená v § 2 ods. 7 Trestného
poriadku ako právo na prejednanie trestnej veci „v primeranej lehote“.

Vzhľadom na to, že obžalovaní sú v predmetnej veci stíhaní väzobne,
táto zásada je umocnená aj povinnosťou vybavovať väzobné veci prednostne
a urýchlene. Preto zastávam názor, že z uvedených dôvodov je
prejednávaný prípad „prioritný“ a súd má snahu v tomto smere čo
najrýchlejšie vec prejednať a vydať rozhodnutie.

Miroslav Marček sa na začiatku pojednávania priznal a súd teda proti
nemu už nebude viesť dokazovanie a rozhodne len o jeho treste. Aký je
rozdiel v kontexte poľahčujúcich okolností medzi uzatvorením dohody
o vine a treste a priznaním sa k činu?

Pri stanovovaní výšky trestu pri dohode o vine a treste sa vychádza
z pravidiel uvedených v § 39 Trestného zákona – mimoriadne zníženie
trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. V konaní o dohode o uznaní viny
a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený
o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Preto
zrejme súd neschválil návrh pôvodnej dohody (10 rokov) s obvineným z
„pätice“, ktorý uzatvoril dohodu o vine a treste.

Čo sa týka vyhlásenia obžalovaného

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne