V čele najľudnatejšej arabskej krajiny stál takmer tri desaťročia, vo
funkcii zažil studenú vojnu, rad ozbrojených konfliktov aj početné mierové
rokovania na Blízkom východe.
Štvrtý egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil z funkcie vo februári
2011 po 18 dňoch masových protivládnych protestov. Po odsúdení na
doživotie za podiel na smrti demonštrantov počas protestov bol po zbavení
viny v marci 2017 prepustený na slobodu.
Mubarak vládol Egyptu autokratickým štýlom od októbra 1981 do februára
2011. Jeho kritici mu vyčítali absenciu slobody slova a politickej plurality.
Výčitkám Mubarak čelil napríklad aj po prijatí kontroverzných zmien
ústavy, ktoré obmedzili dohľad nad voľbami a poskytli väčšie právomoci
prezidentovi. Obyvateľov sužovali rastúce ceny potravín, nedostatok
pracovných miest či chronická korupcia. Približne 40 percent Egypťanov
žilo pod hranicou chudoby.
Na druhej strane si Mubarak v arabskom i západnom svete stále udržiaval
prestíž. Egypt bol dlhodobo jedným z najbližších blízkovýchodných
spojencov USA. Podarilo sa mu tiež vylepšiť infraštruktúru krajiny,
zvýšiť úroveň zdravotníctva a vzdelania.
Sfinga
Mubarak, ktorý bol niekedy pre svoju dlhoročnú vládu nazývaný Sfingou,
nastúpil do čela štátu po zavraždení svojho predchodcu Anvara Sadata
v októbri 1981. Ihneď rázne skoncoval s politickým a ekonomickým
chaosom, ktorý v krajine po vláde prezidentov Gamála Abdala Násira a Sadata
panoval.
Dal prepustiť politických väzňov, povolil činnosť politických strán a
začal ekonomické reformy. V roku 2005 sa v krajine konali prvé pluralitné
prezidentské voľby – do tej doby bol prezident volený v referende.
Za tri desaťročia na čele štátu sa Mubarakovi do istej miery podarilo
eliminovať násilnosti zo strany radikálnych islamistov z Moslimského
bratstva a podobných zoskupení, proti ktorým neváhal tvrdo zakročiť
(paradoxom je, že sám bol v mladosti členom Moslimského bratstva).
Mubarak zakázal radikálne islamistické skupiny ako Nový džihád, ktorý
spáchal atentát na Sadata, či tzv. Islamské zoskupenie (Gamá al-Islamíja).
Mnoho členov formácií skončilo vo väzení, Mubarak islamistov súdil pred
vojenskými súdmi.
Od roku 1992 do konca roku 1999 zahynulo pri násilných akciách
islamistov v Egypte približne 1350 ľudí, vojenské súdy udelili vyše
100 trestov smrti. Nový džihád aj Islamské zoskupenie potom splynuli
s teroristickou sieťou al-Kájda Usámu bin Ládina.
Snažil sa tiež bojovať proti korupcii: v júli 2002 bolo v najväčšom
protikorupčnom procese v krajine odsúdených vyše 30 osôb, vrátane
niekoľkých bankárov, podnikateľov a štyroch poslancov Mubarakovej
vládnucej Národnej demokratickej strany (Al-Ḥizb al-Waṭaniy).
