Mám čo robiť. Viac sa starám o rodinu, mladí začali stavať, takže im
robím niečo ako dozor, čo však, samozrejme, niektorí nemajú radi. Ale len
neoficiálny dozor, keďže na to nemám papiere. Robím tiež v záhradke a
starám sa aj o seba. Každé ráno minimálne 15 minút cvičím a niekedy aj
po obede – fitnes alebo prechádzka. S rodinou som oveľa viac ako
predtým.
Takže odchod z politiky vám spravil dobre?
Minimálne zdravotne. Upravili sa mi hodnoty tlaku, ktorý som mal vysoký.
Bol som na srdcovo-cievnom na kontrole, kde mi povedali, že sa mi všetky
výsledky upravili tak dobre, že už tam ani nemusím ďalej chodiť. Aj ten
odchod mi prospel.
Nechýba vám po 30 rokoch politika alebo parlament?
Musím povedať, že politika, ktorú teraz vidím v parlamente, alebo aj vo
vláde, mi vôbec nechýba. Ľudia chceli zmenu a tak aj volili. Ja si ale
nemyslím, že to je zmena k lepšiemu.
Prečo?
Je to na dlhé rozprávanie. Ako príklad uvediem premiéra, ktorý povie
ráno niečo, čo po obede už neplatí a večer je zas všetko inak. Vyhlásili
pomoc podnikateľom, na ktorú mnohí ešte stále čakajú. Hovoria o pomoci
mladým s hypotékami, že nemusia niekoľko mesiacov platiť, ale úroky im
idú ďalej. Takýchto príkladov je viac. Sú to také marketingové kroky do
výkladnej skrine. Preto sa mi to nepáči. Mohol by som pokračovať rôznymi
ďalšími rozhodnutiami súčasnej politiky, pričom nemám na mysli len
vládu. Nemyslím si, že Slovensko ide dobrým smerom.
Ako sa zmenila politika za ostatných 30 rokov?
Je vidieť, že politika sa teraz robí absolútne iným spôsobom,
napríklad cez Facebook. Zo začiatku som sa zaujímal, ako sa ujmú funkcie tí
mladí, ktorí sa dostali do Národnej rady. Napríklad jej podpredseda Juraj
Šeliga dá ráno selfie, že ide do roboty. Potom doobeda selfie, že je
v robote a po obede zas selfie s tým, že niečo odsúhlasili. Veď by ma
trafil šľak, celý deň by som nič nerobil, len selfiečka. Ja keď som
neviedol rokovanie, prijímal som
