Tomáš je inštruktor jogy, v dôsledku koronakrízy prišiel o prácu a dnes predáva v potravinách. Sestra z martinskej nemocnice si musela zvyknúť na to, že sa niekoľko hodín nemôže ani poškrabať na nose. A ako to zvládajú rodičia, ktorí musia chodiť do práce, aj keď ich deti sú doma, lebo nie je škola?
Pandémia COVID-19 ovplyvnila životy väčšiny ľudí, niektorí nemôžu ísť navštíviť rodinu, iní nemôžu ísť do práce. Denník N oslovil ľudí, ktorým posledný mesiac výrazne zmenil život.
Sestra z martinskej nemocnice: Do práce chodíme s obavami
Mária Tabaková je sestra v Univerzitnej nemocnici v Martine. Pracuje na Klinike pneumológie a ftizeológie, kde sa stará o pacientov s COVID-19. „Každá z nás chodí do práce s určitými obavami, aby sa nenakazila a aby ochorenie nepreniesla na svojich blízkych,“ hovorí. Na pľúcnom dávajú pozor, aby každý zamestnanec dodržiaval pravidlá a nenakazil sa. „Pri ich nedodržiavaní môže ochorieť celý kolektív,“ vysvetľuje.
Na oddelení majú štyri lôžka na jednotke intenzívnej starostlivosti, starali sa aj o pacientov na umelej pľúcnej ventilácii. Dvaja pacienti ochoreniu podľahli. Martinská nemocnica, konkrétne pľúcne oddelenie, sa stará aj o klientov z domova sociálnych služieb v Martine, kde sa nakazili takmer všetci. Z oddelenia už boli prepustení aj viacerí vyliečení pacienti.
Ak by mala sestra poukázať v tomto čase na pozitívnu vec, je to súdržnosť. Ukázala sa napríklad, keď sa jej dcéra vrátila zo študijného pobytu v zahraničí. „Najskôr v Španielsku neprijímali žiadne opatrenia a potom v priebehu pár dní zaviedli prísne nariadenia vrátane zákazu vychádzania. Dcéra sa bála,
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
