Nová 24-členná vláda, v ktorej je sedem žien, pozostáva zväčša z technokratov. Zastúpenie v nej majú členovia liberálnej RNI a Strany autentickosti a modernosti (Parti authenticité et modernité – PAM), pričom obe strany sú považované za blízke kráľovskému dvoru. V kabinete sú aj zástupcovia konzervatívnej Strany nezávislosti (Istiklál).
Ministrom zahraničných vecí zostáva Násir Búríta, ktorý je nezávislý. RNI získala v parlamentných voľbách, ktoré sa konali 8. septembra, celkovo 102 z 395 mandátov a porazila umiernenú islamistickú Stranu práva a rozvoja (Parti de la justice et du développement – PJD), ktorá stála na čele vládnej koalície desať rokov, ale v posledných voľbách získala len 13 kresiel.
RNI bola súčasťou všetkých koaličných vlád v Maroku za posledných 23 rokov – s výnimkou krátkeho obdobia v rokoch 2012–13. Po svojom volebnom triumfe sa Achanúš zaviazal zlepšiť životné podmienky občanov Maroka, kde covidová pandémia zhoršuje zakorenené sociálne nerovnosti.
Nová vláda sa ujme úradu v čase zvýšeného napätia s regionálnym rivalom – Alžírskom, ktoré v auguste prerušilo diplomatické styky s Rabatom v súvislosti s „nepriateľskými aktmi“. Maroko označilo tento krok za „úplne neopodstatnený“ a založený na „falošných, ba dokonca absurdných zámienkach“.
