Pašinjan je pod veľkým tlakom zo strany opozície, aby odstúpil po tom,
ako počas šesťtýždňovej vojny s Azerbajdžanom o separatistický región
Náhorný Karabach zahynulo takmer 3000 Arménov. Premiér čelí kritike za
riešenie tohto konfliktu a podpísanie „ponižujúcej“ mierovej dohody
s Azerbajdžanom.
Pašinjan v spoločnosti ďalších vrcholných predstaviteľov viedol
smútočnú procesiu k pamätnému komplexu v arménskom hlavnom meste
Jerevan, kde sú pochované obete tohto konfliktu. „Celý národ zažíva zlý
sen,“ vyhlásil premiér pred začiatkom pochodu.
Opozícia ho označuje za „zradcu“, pretože súhlasil s podmienkami
Azerbajdžanu. On však podľa vlastných slov nehodlá odstúpiť a tvrdí, že
mierová dohoda bola pre Arménsko jedinou možnosťou.
Vojna sa skončila v novembri Ruskom sprostredkovanou dohodou, na základe
ktorej Arménsko odstúpilo Azerbajdžanu značné územia Náhorného
Karabachu, ktoré etnickí Arméni ovládali od 90. rokov 20. storočia.
Azerbajdžan mal v konflikte podporu Turecka, svojho blízkeho spojenca.
Arménska opozícia, ktorá v priebehu dňa zorganizuje samostatný pochod,
vyzvala svojich stúpencov, aby od 22. decembra vstúpili do celoštátneho
štrajku.
Boje v Náhornom Karabachu po niekoľkoročnej odmlke opäť prepukli
27. septembra a pokračovali do 9. novembra, keď sa uskutočnili kľúčové
rokovania vedúce k prímeriu. Bojujúce strany sa vtedy dohodli aj na výmene
väzňov a tiel mŕtvych. Jerevan tiež Baku odovzdal pod správu okresy
Kalbadžar, Lačin a Agdam.
Po ukončení bojov vyslalo Rusko do Náhorného Karabachu takmer
2000 členov mierových jednotiek. Konflikt medzi týmito postsovietskymi
rivalmi si vyžiadal viac než 5000 mŕtvych vrátane civilistov.
Azerbajdžan svoje víťazstvo oslávil minulý týždeň vojenskou
prehliadkou, na ktorej sa zúčastnil aj turecký prezident Recep Tayyip
Erdogan. Pašinjan označil mierovú dohodu za trpký, ale nevyhnutný krok,
ktorý Azerbajdžanu zabránil v ovládnutí celého Náhorného Karabachu.
