Novela ústavy, ktorú pripravila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková je rozsiahla a bude sa o nej ešte veľa diskutovať. Vybrali sme z nej časti, ktoré sú najzásadnejšie a vyvolávajú najväčšiu diskusiu. …

Pätoro volieb kandidátov v parlamente a trištvrte roka čakania. Trvalo to, kým sa vlani poslancom podarilo zvoliť dostatočný počet kandidátov na ústavných sudcov. Ústavný súd tak ostával mesiace ochromený, bez sudcov.

Takáto situácia by sa už v budúcnosti nemala opakovať. Ak poslanci nebudú schopní zvoliť kandidátov na ústavných sudcov, rozhodne o zložení najdôležitejšieho súdu v krajine hlava štátu.

S takýmto posilnením právomocí prezidentky či prezidenta počíta novela ústavy, ktorú pripravila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Je to jej najkontroverznejšia časť, nie je však jediná.

Ministerka je už poučená z minulosti, keď dvakrát pôsobila na ministerstve ako dvojka po boku Lucie Žitňanskej. Vie, že ak chce naozaj niečo presadiť, musí to urobiť v úvode volebného obdobia. Aj preto jej rozsiahla novela ústavy prešla už pripomienkovaním a platiť by mala od januára budúceho roka.

Absolútnou novinkou je zriadenie Najvyššieho správneho súdu. S jeho fungovaním sa počíta od júla 2021.

Sú to ambiciózne termíny, ktoré sa však nemusia naplniť. Na ministerstvo sa totiž zosypalo množstvo pripomienok, o ktorých musí Kolíková rokovať a hľadať kompromisy.

Rozhodnutie prezidentky a žreb v ústave

Kľúčová zmena ústavy sa týka samotných ústavných sudcov. Ich voľba už bude musieť byť v parlamente verejná. Na zvolenie kandidátov, ktorých musí byť dvojnásobok, ako je voľný počet miest na Ústavnom súde, bude potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Zvýši sa tak legitimita kandidátov.

Ešte dôležitejšie je však posilnenie právomocí hlavy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne