Väčšina respondentov priznala,že dodržiava preventívne opatrenia od začiatku. …

Ako o tom informoval spracovateľ výsledkov výskumu Marián Gladiš,
takmer štvrtina spomedzi 683 respondentov pociťovala v tejto súvislosti
nervozitu.

Výskum Psychologické aspekty vnímania hrozby koronavírusu, zameraný na
porozumenie psychologických aspektov šírenia infekčného ochorenia COVID-19,
realizovali psychológovia z košickej FF UPJŠ počas piatich dní, v čase
uvádzania do platnosti prvých celoštátnych opatrení proti šíreniu tohto
ochorenia, od 13. do 17. marca.

„Respondenti v danom období vnímali riziko, že sa nakazia
koronavírusom, ako skôr nízke,“ informoval člen výskumného tímu Jozef
Bavoľár. Podľa jeho ďalších slov spomedzi emócií prevládala
u 24 percent opýtaných nervozita. „Nasledovali neurčité pocity úzkosti
a strachu, desivé myšlienky a predstavy a pocity napätia a vzrušenosti,“
doplnil. Dodal, že ľudia, ktorí dokážu lepšie tolerovať neistotu a
neurčitosť situácie, prežívali úzkosť v nižšej miere a subjektívne
vnímali, že koronavírus nie je pre nich až taký ohrozujúci.

Čo sa týka preventívnych opatrení, prevažná väčšina respondentov
priznala ich dodržiavanie od začiatku ich platnosti. Možnosť „vyhýbam sa
účasti na hromadných podujatiach, resp. miestam s vysokou koncentráciou
ľudí“ označilo až 95 percent respondentov, 91 percent z nich sa
stotožnilo aj s tvrdením „umývam si ruky mydlom a teplou vodou najmenej
20 sekúnd“. Zaujímavosťou podľa Bavoľára bolo, že len tretina
opýtaných priznala v čase výskumu nosenie rúška, dnes je
samozrejmosťou.

Výsledky, ktoré katedra psychológie FF UPJŠ v Košiciach aktuálne
prezentuje, sú súčasťou rozsiahlejšieho výskumu. Tím má tiež v pláne
sledovať zmeny v psychickom zdraví v dôsledku narastania počtu
infikovaných, či ako súčasnú situáciu prežíva najviac ohrozená skupina
obyvateľstva, seniori.

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne