Kočner: „Pri záverečných rečiach prokurátora a splnomocnencov som sa cítil ako na ezoterickej seanse. Dva roky zo mňa médiá robia vraha, lebo nikto na svete sa na túto rolu nehodí lepšie ako ja. V tomto prípade sa spojili záujmy politikov, agentov, oligarchov stojacich v pozadí. Americká ambasáda ma zaradila na Magnitského zoznam.“

Každý si vraj chce doňho kopnúť. „Možno nie som najlepší životný partner, isto nie som ani najlepší šéf, občas som nakričal, je to pravda, taký som. Nie som ani šofér, ktorý stopercentne dodržiava predpisy. Určite si však vždy presadzujem svoj názor, keď som presvedčený, že mám pravdu. Pripúšťam, že môžem byť arogantný. Určite sú v mojom živote situácie, keď som reagoval prchko, ale každý má právo na iný názor.

Je pravda, že v komunikácii používam expresívne výrazy, že zvyšujem hlas, ale nie som ani vrah, ani neinteligentný hlupák, ktorý si neuvedomí, čo spôsobí vražda novinára. Je to také jednoduché, vzbudiť v ľuďoch závisť, je to také slovenské,“ hovorí Kočner s tým, že „ruka v ruke s tým ide aj nenávisť“.

S touto emóciou podľa neho brilantne pracovala obžaloba a splnomocnenci. „Predovšetkým Lipšic. Zneužíval rodičov. Kauza zmenky a kauza vraždy jedna druhú sýtia. Tam, kde je prázdne miesto, splnomocnenci poškodených dopĺňajú emócie. Nikdy ste sa v médiách nedočítali, ako som zarobil svoje peniaze, že som začal podnikať ešte pred revolúciou, že moje firmy za 30 rokov urobili obrat vyše 130 miliónov, mám legálne zarobených asi 18 miliónov. Nenájdete ani jedného dodávateľa, robotníka, ktorému by som ostal čo i len korunu dlžný. Bol som jeden z mála, ktorý platil faktúry pred splatnosťou.“

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne