Všetci sme vďační vojakom, zdravotníkom, kuchárom, šoférom či dobrovoľníkom, ktorí sa o nás starali. No, niektoré z chýb by sa už pri ďalšej repatriácii opakovať nemuseli. …

Ja a tri ženy, ktoré nepoznám, ideme o pol piatej ráno po vyše dvadsiatich hodinách cestovania do spoločnej bunky výťahom.

S Ingrid sa náhlime k posteliam a rýchlo navliekame čisté obliečky, ktoré nám nechali v izbe. Na posteli je položený aj uterák, antibakteriálne mydlo a jedna rolka toaletného papiera. Všetky štyri vyčerpané po vyše dvadsaťhodinovej ceste konečne zaspíme.

Na ďalší deň si zvedavo prezeráme bunku. V izbách, ktoré počas akademického roka slúžia ako internát pre vojakov, sme po dvoch. Delíme sa o spoločný záchod a kúpeľňu. Stretnúť sa môžeme aj na spoločnej chodbičke či na balkóne, ktorý spája naše izby.

Tie vďaka veľkým plastovým oknám pôsobia priestranne a čisto.

Prvý problém – záchod

Prvým nemilým prekvapením je nesplachujúci záchod. Zhodneme sa, že je to tvrdým

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne