Po rozpálenej ceste medzi obcami Strážne a Veľký Kamenec prechádzajú štyri autá. Prvé náhle zabrzdí a šofér odstaví vozidlo na úzkej krajnici. Zo zadných dverí vystúpi postava s ďalekohľadom. Oprie ho o kapotu a namieri na stoh slamy, ktorý sa nachádza asi sto metrov od vozovky.
Na krajoch obrovskej žltej kopy sedia dva vtáky.
Pasažieri z ostatných áut zatiaľ ticho čakajú na verdikt pozorovateľa. „Sú to ony,“ oznámi správu, ktorú očakávali a rukou im pokynie, aby ho nasledovali. Zakrátko si na ceste rozbaľuje ďalekohľady ďalších desať ľudí. Stoja tak, že ich prechádzajúce autá takmer nemajú ako obísť, no teraz si to už nevšímajú.
Tými vtákmi sú totiž krakle belasé, ktoré sa dajú na Slovensku vidieť iba na tomto mieste a iba veľmi vzácne. Ľudia s ďalekohľadmi sú ornitológovia a nadšení „birdwatcheri“, ktorí do Medzibodrožia vycestovali z neďalekej obce Senné.
Krakle sa sem vlani vrátili po 25 rokoch a nikto nevie, ako dlho zostanú. História jedného z najpestrejších slovenských vtákov je totiž ukážkovým svedectvom o tom, čo sa stane, keď človek pri práci s pôdou zabudne na prírodu.
No je to tiež príbeh so šťastným koncom, ktorý dáva nádej, že poľnohospodárska činnosť napriek systémovým zlyhaniam nemusí za sebou nechať vyprahnuté púšte bez života.
Krakľa belasá na poľnohospodárskom družstve v Strážnom. Foto – SOS/BirdlifePerie krakle belasej. Foto – SOS/Birdlife
Zbieranie hektárov a tiché polia
Bratislavská kancelária Slovenskej ornitologickej spoločnosti/Birdlife v bratislavskom Ružinove má na oknách veľké množstvo samolepiek, ktoré chránia vtáky pred smrteľnými nárazmi do skla.
Vnútri v centrále vtáčích ochranárov sú všade kopy kníh s výsledkami ornitologických výskumov, alebo propagačné materiály o projektoch na záchranu ohrozených vtáčích druhov. Na
