Štrnásť rokov bol členom SDKÚ, pôsobil ako pravá ruka Lucie Žitňanskej, dnes je podpredsedom strany Za ľudí, ktorý obhajuje návrh strany na zmenu volebného systému. …

Michal Luciak je podpredseda strany Za ľudí. V rozhovore hovorí:

  • v čom sa líši a v čom podobá Kiskova strana a SDKÚ,
  • či sa ľahšie kampaňovalo dnes alebo v roku 2012,
  • ako sa dostal do Prezidentského paláca a aký je Andrej Kiska,
  • prečo strana navrhuje meniť volebný systém.

Patríte k menej známym podpredsedom strany Za ľudí, aj keď, paradoxne, ste v politike – spolu s Janou Žitňanskou – dlhšie než zvyšok vedenia strany Andreja Kisku. Ako na vás reagujú sympatizanti strany v regiónoch? Spoznávajú vás alebo sa pýtajú, ktorý vy ste?

Pred našimi stretnutiami s voličmi v regiónoch, samozrejme, vždy prebieha istá propagácia v meste, kde práve sme, ľudia teda majú možnosť uvidieť moju fotografiu a meno už predtým. Ale je fakt, že moja poznateľnosť je v porovnaní s ostatnými v strane oveľa nižšia. No vždy nájdem spôsob, ako sa predstaviť, a potom už komunikácia prebieha úplne normálne.

Našiel som si, že ste už ako 22-ročný v roku 2002 za SDKÚ kandidovali na miestneho poslanca v Rači. Ako ste sa vlastne dostali k politike?

Otázka je, čo sa myslí pod vstupom do politiky. Do politickej strany, teda do SDKÚ, som vstúpil – ak sa nemýlim – už v roku 2000 alebo 2001.

To ste mohli mať asi dvadsať rokov.

Presne tak.

Čo takého mladého človeka láka na členstve v politickej strane? Trúfam si povedať, že také niečo nebolo cool už v tom čase.

Nebolo, to je pravda. Ja som sa v roku 1998 vrátil na Slovensko z Prahy, kde som maturoval a kde sme v tom čase s rodičmi bývali. Prijali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne