Klára Kubičková má 83 rokov, dodnes je však aktívna ako historička, teoretička architektúry aj výtvarného umenia. V rozhovore hovorí o slovenskom architektovi v Šanghaji aj o tom, či zbúrať bratislavský Istropolis. Z čoho pramenil váš záujem o históriu a architektúru? Už ako osemročná som svojmu otcovi povedala, že chcem byť profesorkou dejepisu. Nakoniec som sa ňou nestala, ale moja profesia má k tomu […] …

Klára Kubičková má 83 rokov, dodnes je však aktívna ako historička, teoretička architektúry aj výtvarného umenia. V rozhovore hovorí o slovenskom architektovi v Šanghaji aj o tom, či zbúrať bratislavský Istropolis.

Z čoho pramenil váš záujem o históriu a architektúru?

Už ako osemročná som svojmu otcovi povedala, že chcem byť profesorkou dejepisu. Nakoniec som sa ňou nestala, ale moja profesia má k tomu blízko. Platí, že ak máte dostatočne jasno v tom, čo vás priťahuje a zamestnáva, dovedie vás to k ľuďom, ktorí vám majú čo odovzdať – až sa raz sám stanete človekom, ktorý to môže posúvať ďalej.

V mladosti ma bavila história, ale aj kultúra, hrala som divadlo, tancovala v súbore, venovala sa klavíru, športovala. Počas vysokoškolského štúdia som si však ako špecializáciu vybrala historickú a neskôr súčasnú architektúru.

Treba si uvedomiť, že aj u nás máme kvalitnú historickú, ale aj modernú architektúru najmä z obdobia prvej Československej republiky. Nezaostávali sme za tou európskou, navyše bola prístupná, pretože do zahraničia sa vtedy chodiť nedalo.

Výrazne propagujete život a dielo architekta Ladislava Eduarda Hudeca, ktorý sa svojimi stavbami preslávil v Šanghaji. Na Slovensku však mnohí o Hudecovi nikdy nepočuli.

Veď preto sa tak s kolegami a kolegyňami snažíme, aby sa o ňom vedelo. Desaťročia sa o ňom mlčalo, bol úplne zabudnutý zo známych politických dôvodov, keďže bol emigrantom. Jeho práca v Ázii pritom presahovala rozmery kontinentu.

Začnem však jeho otcom Jurajom, keďže tento rok naňho budeme spomínať pri príležitosti storočnice jeho úmrtia. Zomrel v roku 1920. Juraj Hudec sa realizoval hlavne v Banskej Bystrici ako mestský staviteľ, ale aj ako projektant. Ako staviteľa ho poznali na celom strednom Slovensku.

V Banskej Bystrici postavil takmer celú Skuteckého ulicu, päť veľkých budov – školy, budovu Obchodnej a priemyselnej komory, čo je dnes Špeciálny súd, budovu Uhorského kráľovského súdu, kde dnes sídli krajský súd, ale aj známu budovu Hungárie.

Sídlila v nej mestská sporiteľňa, bývali v nej úradníci župy a mesta, na prízemí bola reštaurácia, kasíno a biliard. V roku 1903 podľa vlastného projektu postavil budovu pre četnícke veliteľstvo, kde sa

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne