Andrea: Od roku 1995, teda od chvíle, čo sme spolu. Na turistiku po krajine sme však obaja s rodičmi chodili od detstva. To isté sme začali praktizovať s vlastnými deťmi. Len čo boli vo veku, že ich okrem hrania zaujímali aj iné veci, začali sme ich brávať na výlety. Ako staršie už s nami chodili do prírody, po pamiatkach aj múzeách. Záležalo nám na tom, aby spoznávali vlastnú krajinu, aby niečo vedeli o jej histórii aj krásach.
Okrem bežných výletov som celé prázdniny trávievala na Gemeri, konkrétne na Železníku, odkiaľ pochádza mama a jej rodičia. Dodnes sa tam niekoľkokrát do roka vraciame a vyrážame odtiaľ na ďalšie cesty, keďže tam máme chalupu.
Jozef: Vyrastal som na Liptove, kde je veľa miest, ktoré som chcel ukázať deťom aj manželke. Otec pochádzal z Prosieka, dnes je Prosiecka dolina s Kvačianskou dolinou vyhľadávanou turistickou destináciou. My sme tam deti vzali, keď tam chodilo ešte len pár turistov.
Ako dieťa som celé dni prelyžoval na Malinom Brde, odkiaľ som sa vracal domov na lyžiach cez Vlkolínec a vlkolínske lúky. Často sme chodievali aj do Korytnice. Všetko to boli aj miesta, kam sme začali brať na krátke výlety svoje deti.
Ročne chodíte na desiatky výletov. Kde na to beriete voľno?
Jozef: Množstvo ciest absolvujeme cez víkendy. Deti už máme dospelé, čiže v piatok bežne ideme na chalupu a v sobotu si urobíme výlet, aby sme sa v nedeľu vrátili domov. Ďalšie výlety robíme na otočku – ráno vyrazíme a večer sme doma. A využívam aj voľno, ktoré si viem zabezpečiť vďaka práci. Ako mestský policajt pracujem na zmeny, čiže si viem služby naplánovať na mesiac dopredu tak, aby som si vedel zladiť voľné dni s manželkou.
Andrea: Cestujeme aj počas dovoleniek, obaja pracujeme vo verejnej správe, kde máme nárok na šesť týždňov ročne. A ja mám v práci aj nadčasy, ktoré si môžem vybrať vo forme náhradného voľna.
