S reportérkou Denníka N Monikou Tódovou sme sa rozprávali o jej práci, pretože sme ako jej kolegovia posledný rok dostávali nezvyčajne veľa otázok o tom, či sa na ňu dá spoľahnúť, či sa jej dá veriť, odkiaľ má informácie, či to zvláda, čo ju motivuje alebo či jej netreba nejako pomôcť. Stalo sa tak vďaka textom, ktoré v tomto […] …

S reportérkou Denníka N Monikou Tódovou sme sa rozprávali o jej práci, pretože sme ako jej kolegovia posledný rok dostávali nezvyčajne veľa otázok o tom, či sa na ňu dá spoľahnúť, či sa jej dá veriť, odkiaľ má informácie, či to zvláda, čo ju motivuje alebo či jej netreba nejako pomôcť. Stalo sa tak vďaka textom, ktoré v tomto roku Monika Tódová publikovala.

Týkali sa najmä vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, obsahu komunikácie Mariana Kočnera v Threeme, pôsobenia ministra vnútra Roberta Kaliňáka a jeho úlohy v únose vietnamského občana zo Slovenska.

Publikovaný rozhovor je skrátenou, štylisticky upravenou verziou podcastu, ktorý sme nahrávali v predvečer Štedrého dňa.

Si na konci tohto roka šťastná? Aký to bol rok?

Bol to ťažký rok, ale napriek tomu som niekedy šťastná. Mám krásne veselé deti, ktoré mi každý deň prinesú nejaký šťastný okamih, aj keď niekedy je to až vo chvíli, keď zaspávajú. A mám prácu, ktorá ma baví, úžasných kolegov – uvedomujem si, že aj to je šťastie. Nie je to niečo, čo má každý človek. Väčšina ľudí možno odrátava hodiny, kým pôjdu z práce domov. Ja sa do práce naozaj teším.

Je čas ankiet o udalosti roka, osobnosti roka, niekoľkokrát v nich už padlo aj tvoje meno. Uplynulý rok sa z teba stala pomerne slávna novinárka. Keď ťa ľudia spoznávajú na uliciach, tak je to skôr: „To ste vy, tá Tódová, čo to tam vypisujete?“ alebo: „To ste vy, Monika Tódová, dajte mi podpis.“?

Je pravda, že vždy, keď sa ma niekto opýta: „Vy ste tá pani Tódová?“, čakám, či príde pozitívna alebo negatívna reakcia. Negatívne som nemala skoro žiadne.

Raz sa mi stalo, že som čakala na hlavnej pošte v rade a pristúpil ku mne starší pán, veľmi pozorne si ma obzeral a potom mi ukázal gesto pod krkom, že ma treba podrezať. Vtedy som tomu nepripisovala žiadny zásadný význam, zdalo sa mi, že to mohol byť otec nejakého papaláša, o ktorom som

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne