Nord Stream 2 má privádzať plyn z Ruska do Nemecka cez Baltické more, a
vyhnúť sa tak Ukrajine. Hoci jeho dokončeniu americké sankcie zjavne
nezabránia, výstavba sa zrejme výrazne spomalí. Naznačuje to aj reakcia
švajčiarsko-holandskej spoločnosti Allseas, ktorej plavidlá koncom minulého
týždňa prestali klásť v Baltickom mori potrubie.
Doteraz je hotových 2100 kilometrov plynovodu Nord Stream 2. Zvyšných
300 kilometrov malo byť dokončených v prvej polovici budúceho roku. Aj
preto sa ruský Gazprom pôvodne usiloval uzavrieť s Kyjevom iba krátkodobú
dohodu. Napokon ale podpísali protokol o päťročnom pokračovaní tranzitu
aj s klauzulou o možnom predĺžení na ďalších desať rokov.
Gazprom tiež pristúpil na to, že zaplatí Ukrajine 2,9 miliardy dolárov,
ktoré prehral v štokholmskej arbitráži, Kyjev sa na revanš vzdal
ďalších pohľadávok voči ruskému plynárskému gigantu.
Tranzitné objemy majú postupne klesať. Na základe novej dohody by mala
Ukrajina na budúci rok prepraviť do Európy 65 miliárd metrov kubických
ruského plynu (doteraz prepravovala 90 miliárd ročne). V období 2021 až
2024 klesne ročný tranzit na 40 miliárd metrov kubických.
Kyjevský analytik Serhij Diačenko tvrdí, že 40 miliárd metrov
kubických je pre ukrajinský plynovodný systém technologickým minimom.
Predpokladá však, že objemy môžu byť väčšie. “Tranzit môže narásť,
keďže USA zablokovali výstavbu plynovodu Nord Stream 2 do Nemecka a Rusko
bude nútené dopravovať plyn cez ukrajinské územie,“ povedal Diačenko pre
Deutsche Welle. “Želanie Ruska pripraviť Ukrajinu o tranzitný status
nepominulo. Ale dosiahnuť to v najbližších piatich rokoch sa mu nepodarilo,
čo možno považovať za víťazstvo,“ dodal.
Šéf Bieleho domu Donald Trump koncom minulého týždňa podpísal zákon
umožňujúci uvaliť sankcie na podniky spojené s výstavbou Nord Stream
2. Sankcie, ktoré podľa pozorovateľov projekt v hodnote 8 miliárd eur
zdržia, sú namierené proti prevádzkovateľom plavidiel kladúcich potrubie
na dno Baltického mora. Firma Allseas oznámila, že pre americký zákon tieto
práce pozastavuje.
Berlín americké sankcie ostro odsúdil. “Sú vážnym zasahovaním do
vnútorných záležitostí Nemecka a Európy a ich suverenity,“ vyhlásil pre
televíziu ARD nemecký minister financií Olaf Scholz. “Teraz je vecou firiem,
ktoré sa na výstavbe plynovodu podieľajú, ako sa rozhodnú,“ dodal.
Veľvyslanec USA v Nemecku Richard Grenell sankcie označil za “proeurópske“. “Pätnásť európskych krajín, Európska komisia
i Európsky parlament vyjadrili svoje pochybnosti o tomto projekte,“ povedal
o Nord Streem 2 pre nedeľník Bild am Sonntag.