Vyplýva to z výskumu vedcov SAV, ktorí sa pozreli na pocity bezmocnosti a obavy, ktoré pociťujú ľudia z ochorenia Covid-19, ale aj z budúcnosti. …

„Medzi takéto obranné mechanizmy patrí aj hľadanie zmyslu
v aktuálnych udalostiach prostredníctvom vytvárania konšpiračných
teórií o vzniku, šírení či liečbe nového koronavírusu,“ povedala
Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra
spoločenských a psychologických vied SAV. Dodala, že ľudia s vyššou
prežívanou úzkosťou a bezmocnosťou prijímali viac konšpirácií.

Psychológov podľa Hucákovej zaujímalo aj to, či zvýšená úzkosť a
pocity bezmocnosti budú viesť k zvýšenej viere v paranormálne javy či
pseudovedu.

„V našom výskume sme šli ešte o krok ďalej ako predchádzajúce
výskumy a ukázali sme, že ľudia, ktorí uveria konšpiračným teóriám
o novom koronavíruse, sú zároveň ochotnejší veriť aj celej škále
iných nepodložených presvedčení, či už ide o rôzne paranormálne javy,
ako je viera v existenciu duchov, alebo alternatívnu liečbu pomocou
kryštálov či konšpirácie týkajúce sa vedcov, ktorí taja informácie
o dostupnej liečbe rakoviny a podobne,“ povedal Jakub Šrol z Ústavu
experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických
vied SAV.

Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra
spoločenských a psychologických vied SAV zhodnotila, že výskum tiež
ukázal, že ľudia, ktorí menej dôverovali rôznym inštitúciám a
autoritám, ktoré robia všetko pre zvládnutie súčasnej situácie,
pociťovali väčšiu bezmocnosť.

„Nedôvera v autority viedla aj k celkovo vyššiemu prijímaniu
konšpiračných vysvetlení,“ povedala Mikušková. Dodala, že to nie je až
také prekvapujúce zistenie, ak uvážime, že povaha konšpiračných
vysvetlení je často založená práve na nedôvere v konanie vlády, vedcov,
lekárov či iných autorít.

Zber dát sa podľa Hucákovej uskutočnil od 13. do 23. marca – čiže
v čase po prvých identifikovaných pacientoch s Covid-19, keď sa na
Slovensku začali zavádzať opatrenia a informácie sa menili zo dňa
na deň.

Psychológovia SAV zároveň poukázali aj na nový výskum kanadských
vedcov, ktorý upozorňuje na nekritické prijímanie upokojujúcich
dezinformácií. Môže mať totiž aj negatívne dôsledky v podobe nedôvery
voči vládnym opatreniam či zvýšeným predsudkom a diskriminácii voči
rôznym skupinám ľudí.

Hucáková preto upozorňuje, aby si ľudia uvedomili, ako ich vlastný
strach robí zraniteľnejšími voči manipuláciám a konšpiračným
vysvetleniam, je dôležitým prvým krokom k tomu, ako zvládnuť súčasnú
krízu bez horších „vedľajších škôd“.

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne