Ozbrojené sily Slovenskej republiky poskytujú NATO len 80 percent požadovaných jednotiek, aj to v podpriemernej kvalite, tvrdia analytici. …

Najhoršie výsledky podľa vládnych analytikov dosahujú pozemné armádne
sily, ktoré sú hlavným príspevkom Slovenska do NATO a rozhodujúcou časťou
slovenskej armády. Ešte v roku 2017 sa určili ciele spôsobilostí
v rámci piatich kategórií – pozemné sily, vzdušné sily, sily pre
špeciálne operácie, podporné sily a povojnová stabilizácia a
rekonštrukcia. Ich napĺňanie hodnotili analytici z kvantitatívneho
hľadiska (spôsobilostí brigád, práporovej skupiny či lietadiel na ochranu
vzdušného priestoru) aj kvalitatívneho (palebná sila, mobilita, ochrana
síl, zvládnutie náročných klimatických podmienok).

ÚHP konštatuje, že slovenské pozemné sily vôbec nespĺňajú
kvantitatívne ciele a kvalitatívne spĺňajú na 23 percent. „Splnenie
štandardov pre ťažkú mechanizovanú brigádu, požadovanú pre kolektívnu
obranu už od roku 2018, sa predpokladá až za horizontom roka 2030, čo NATO
považuje za neprimerane dlhý čas,” uvádza revízia výdavkov.

Vzdušné sily spĺňajú kvantitatívne ciele na 25 percent a kvalitatívne
na 45 percent. Ako sa ďalej v dokumente uvádza, na zabezpečenie
plnohodnotnej účasti Slovenska v systéme spoločnej vzdušnej ochrany NATO
potrebuje Slovensko zabezpečiť stíhacie lietadlá a radarové pokrytie
vzdušného priestoru. Plán zabezpečenia pasívneho rádiotechnického
prieskumu podľa vládnych analytikov nemalo ministerstvo financií
k dispozícii. Na radarové pokrytie vzdušného priestoru Slovenska je podľa
revízie potrebných osem radarov, pričom plán bol nakúpiť 17. Ak by a ich
nakúpilo menej, Slovensko by ušetrilo 53 miliónov eur.

Sily pre špeciálne operácie plnia kvantitatívne ciele na 50 percent a
kvalitatívne nespĺňajú vôbec. Lepšie sú na tom podporné sily
slovenských ozbrojených síl, ktoré napĺňajú kvantitatívne ciele na
94 percent a kvalitatívne na 51 percent. Zo všetkých hodnotených oblastí
spĺňa Slovensko požiadavky iba v oblasti stabilizácie a rekonštrukcie,
v ktorej sa meria príspevok k obnove krízových regiónov.

Podľa ÚHP sa nevedie na Slovensku o výsledkoch obrany informovaná
odborná diskusia. Dôvodom je podľa analytikov nesprístupňovanie
kľúčových dokumentov a údajov, ktoré sú v iných krajinách verejne
dostupné. Kvalite diskusie a plneniu cieľov v obrane by pomohlo zaradenie
hodnotenia vstupných a výsledkových ukazovateľov obrany do rozpočtu
verejnej správy,” dodali.

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne