Napriek začatiu rokovaní vzájomné ostreľovanie v oblasti pokračuje. …

Začatie rokovaní potvrdila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných
Marija Zacharovová, ktorá na sociálnej sieti Facebook zverejnila aj
fotografiu ministrov zahraničných vecí Ruska, Arménska a Azerbajdžanu, ako
sedia za okrúhlym stolom.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev na margo rokovaní v Moskve
v piatok vyhlásil, že Baku nimi dáva Arménsku „poslednú šancu“ na
mierové riešenie konfliktu o Náhorný Karabach. Upozornil, že Azerbajdžan
tak či onak znovu ovládne svoje územie v Arménmi obývanej enkláve
ležiacej na území Azerbajdžanu.

Náhorný Karabach sa odtrhol od Azerbajdžanu vo vojne v 90. rokoch. Ako
nezávislý štát ho neuznáva žiadna krajina, a to ani Arménsko.

O možnosti, že v dohľadnej budúcnosti by mohlo v Náhornom Karabachu
začať platiť prímerie, informoval v piatok aj Elyzejský palác
v Paríži. Elyzejský palác to podľa agentúry Interfax uviedol na základe
telefonických rozhovorov, ktoré vo štvrtok večer absolvoval francúzsky
prezident Emmanuel Macron s Alijevom a arménskym premiérom Nikolom
Pašinjanom.

„V blízkej budúcnosti smeruje táto záležitosť k prímeriu, aj keď
je situácia stále nestabilná,“ uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského
paláca.

Napriek týmto rokovaniam vzájomné ostreľovanie v oblasti pokračuje.
Alijev v piatok v prejave k národu informoval, že azerbajdžanská armáda
obsadila v Karabachu niekoľko obcí vrátane lokality Hadrut. Arménska strana
to vzápätí poprela.

Velenie azerbajdžanskej armády súčasne v piatok oznámilo, že pod
paľbu „arménskej strany“ sa dostalo viacero lokalít v pohraničnej
oblasti.

Veľké obavy o osud civilistov v zóne konfliktu vyjadrila v piatok
vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová. Obe strany
vyzvala, aby dodržiavali humanitárne právo a predchádzali obetiam v radoch
civilného obyvateľstva a škodám na infraštruktúre. Informovala, že jej
úrad má informácie, že od vyostrenia situácie v tejto časti južného
Kaukazu prišlo o život asi 53 civilistov vrátane detí. Dodala, že tieto
správy sa zatiaľ nepodarilo overiť.

Bacheletová pripomenula, že všetky strany konfliktu majú povinnosť
vyhnúť sa použitiu výbušných zbraní, ktoré majú ďalekosiahle účinky
v obývaných oblastiach. Komisárku OSN osobitné pobúrili správy, že
v oblasti konfliktu bola použitá kazetová munícia.

Na Arménsko a Azerbajdžan sa Becheletová obrátila aj s výzvou, aby
prestali s nenávistnou rétorikou: „Nenávistné prejavy vedú iba
k vzájomne odľudšťujúcej a deštruktívnej nenávisti, ktorá — ako
vidíme teraz — pravidelne prepukne do konfliktu a strát na životoch“.
Varovala tiež, že ozbrojené potýčky môžu brániť úsiliu zabrániť
šíreniu choroby Covid-19 v regióne. Obnoveným konfliktom v Náhornom
Karabachu sa bude 12. októbra zaoberať Rada EÚ.

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne