Pred Veľkou vlasteneckou vojnou orgány ZSSR považovali motoristický šport za zbytočnú buržoáznu hru, ktorá odvádzala pozornosť od budovania komunizmu. Ale potom, už v časoch Chruščova začali šéfovia strany chápať imidž a marketingové výhody z účasti na medzinárodných súťažiach. A pred rozpadom ZSSR sa sovietsky motoršport vydal doslova na vojnovú cestu. O výkonoch sovietských áut sa začalo rozprávať po celom svete.
Napriek tomu, že studená vojna už bola v plnom prúde, tak v roku 1956 bol Sovietský zväz prijatý do FIA, Medzinárodnej automobilovej federácie. To umožnilo zúčastniť sa súťaží v západnej Európe. Prvý štart na seba nenechal dlho čakať. Len o dva roky neskôr sa na fínsku rely “1000 jazier” vybrali tri Moskviče 407.
Od začiatku 60-tych rokov začína tím MZMA pravidelne vystupovať na pódiách majstrovstiev sveta. Rally v Rakúsku, Švédsku, Nemecku, Belgicku, Grécka rally „Acropolis“ a „Monte Carlo“.
Minimálne od roku 1966 išiel Moskvič 408 do boja. Mimochodom, benefit účasti na rely ocenili aj na príklade jej predchodcu. Motoršport bol vtedy viac než len marketingovým ťahom aj keď tento model nevyhrával preteky. Od začiatku 60. rokov sa 407-ka začala predávať v škandinávskych krajinách, Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Anglicku. Samozrejme, hlavnou výhodou vozidla Moskvič bola jeho nizka cena. Ale aj to, že sa za ním skrýva pevná konštrukcia, dokázalo práve rally.
408-čka pokračovala v nastolenej tradícii. Úspešné uvedenie na trh, úspešné predaje. V niektorých etapách boli sovietski jazdci vo svojej triede v prvej desiatke. Auto si svojou výdržou podmanilo zahraničnú tlač
