Po sčítaní 99,85 percenta volebných okrskov porazil so ziskom
52,70 percenta hlasov doterajšiu prezidentku Kolindu Grabarovú
Kitarovićovú, ktorá bola kandidátkou vládneho Chorvátskeho demokratického
spoločenstva (HDZ) a získala podporu 47,30 percenta voličov.
V prejave vo svojom volebnom štábe Milanović pogratuloval svojej volebné
súperke. Dôrazne pritom odmietol piskot prítomných, keď zaznelo jej meno.
„Ak mojej tesné, ale čestné a jasné víťazstvo dodalo trochu viery
v našu spoločnosť aj medzi našimi ľuďmi, budem šťastný človek.
Radujme sa spoločne, na zdravie!“ citoval ho server Dnevnik.hr.
Milanović bol dlhoročným lídrom Sociálnodemokratickej strany (SDP),
ktorá je dnes v opozícii voči vláde HDZ. Najvyšší vládny post tento
53-ročný politik zastával v rokoch 2011 až 2016. V predvolebnej
kampani sľuboval Chorvátsko ako krajinu, kde sú rešpektované práva
občanov.
„Chorvátsko je republikou pre všetkých, pre rovnoprávnych občanov,“
uvádzal podľa agentúry AFP. Milanović vyhral so ziskom 29,55 percenta
hlasov aj prvé kolo. Existujúca prezidentka, ktorá bola v prieskumoch
považovaná za favoritku volebného súboja, vtedy získala o približne tri
percentá menej (26,65 percenta).
Obaja kandidáti sa v kampani medzi prvým a druhým kolom dopustili
prešľapov. Grabarová Kitarovičová napríklad omylom vyzvala voličov, aby
na volebných lístkoch krúžkovali číslo jej protikandidáta. Milanović bol
zase kritizovaný za svoj výrok, že sa pri práci bude riadiť záujmom
Chorvátska a až potom zákonmi. Vyľudňovanie regiónu Slavónska na východe
krajiny potom bagatelizoval tvrdením, že tam aj tak nikdy nežil dostatok
obyvateľov.
Funkcia prezidenta je v Chorvátsku skôr ceremoniálna. Hlava štátu
nemôže vetovať zákony, môže však ovplyvňovať zahraničnú, obrannú a
bezpečnostnú politiku.
Agentúra AP pripomína, že Milanovičovo víťazstvo je jedným z mála
úspechov ľavice v strednej Európe, kde voľby v posledných rokoch
vyhrávajú populisti a konzervatívci.
Hlasovanie však prinieslo aj posilnenie krajnej pravice. Jej kandidát
Miroslav Škoro skončil v prvom kole na nepostupovom treťom mieste, na druhú
Grabarovú Kitarovičovú však strácal iba dve percentá.
V poradí už siedme prezidentské voľby od chvíle, keď Chorvátsko
v roku 1991 získalo nezávislosť, sledovalo rekordných
24 333 pozorovateľov. Volebným právom disponuje 3,86 milióna občanov
krajiny.
