Pandémia, osobitne v týchto sviatočných časoch, nás uzatvára do bublín, mnohí trpia samotou, strachom a úzkosťami, obavami o seba a blízkych. Prinášame vám sériu rozhovorov s ľuďmi, ktorí napriek všetkému dokážu prekonať ťažké obdobie s pocitmi šťastia a byť tak inšpiratívni. Tri ženy, traja muži. Každý deň do 30. decembra uverejníme jeden rozhovor z cyklu Šťastní ľudia v nešťastných časoch. V piatok sme už zverejnili rozhovor s Katarínou Koščovou.
V rozhovore s Oľgou Bakovou sa dočítate:
že v kontexte smutných vecí vo svete sa nemáme prečo opúšťať;
ako ju teší, keď ide v sobotu na trh, obľúbený predavač je na svojom mieste, ani sa nepýta a rovno jej naberá tovar;
prečo by sme si mohli dať na dvere obchodov k piktogramom o rúškach a odstupoch aj preškrtnutého škrečka, ako majú Nemci, s nápisom „neškrečkovať“;
že sa jej páči krédo storočného starčeka od Jonassona – je, ako je, a bude, ako bude.
Zažívate v tomto období napriek vonkajším okolnostiam pocity šťastia?
Pekné chvíle môžem zažívať aj v oveľa mrchavejších časoch a situáciách, aké teraz zažívame. Vy sám chodíte po svete práve v časoch mizérie, teda viete presne, o čom hovorím. Nechcem znieť pateticky, viem, že tie smutné veci, ktoré som aj ja videla a zažila pri reportážach vo svete, sú neprenosné, ale mnohí sa fakt nemáme prečo opúšťať.
Keď sa pýtate na šťastie, tak po dlhých mesiacoch je naša rodinná bunka kompletná a to ma veľmi teší. Môžeme byť spolu na Vianoce, sme zdraví, čo viac si priať?
No a v bežné dni ma dobíjajú také tie drobné radosti, napríklad keď prichádzam večer z práce a reštaurácia vedľa mňa funguje, čašníčka ma zdraví s úsmevom, aj keď to nemajú ľahké. Alebo keď idem v sobotu na trh a môj obľúbený predavač je na svojom mieste a ani sa nepýta a rovno mi naberá tovar, ktorý od neho kupujem. Veľmi som sa tešila, aj keď sa nám
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
