Opakované šikanovanie na vlastnej koži zažilo na základnej škole takmer 17 žiakov zo sto, to je skoro každý šiesty. …

Agresori sa na svoje obete zameriavajú najmä počas prestávok.
Najčastejšie ide o ponižovanie, urážanie, vysmievanie, nadávky. Vyše
13 detí zo sto zažilo v škole bitku alebo telesný útok.

Správa Štátnej školskej inšpekcie za minulý školský rok sa číta
ťažko. Najmä konštatovanie, že nie všetky náznaky šikanovania boli
dôsledne preskúmané. Detská psychologička Eva Gajdošová upozorňuje, že
šikanovanie v triede je ako vírus. Ostatní sa prizerajú, ale aj pridajú
k agresorovi.

Problém so šikanovaním v školách sa začína čoraz viac skloňovať po
vrútockej tragédii, keď sa ukázalo, že útočník mohol byť kedysi ako
žiak pod tlakom, zosmiešňovaný či dokonca fyzicky napádaný pre svoj
výzor či sociálne pomery.

Šikanovanie minulý školský rok inšpektori zaregistrovali takmer
v každej škole, ktorú navštívili. Bolo ich 79 z viac ako dvetisíc
štátnych, súkromných a cirkevných základných škôl. Skúsenosť so
šikanovaním zisťovala inšpekcia prostredníctvom dotazníka, do ktorého sa
zapojilo 2 362 žiakov šiesteho a siedmeho ročníka.

Eva Tchuriková, riaditeľka základnej školy v Palíne v Michalovskom
okrese hovorí, že šikanovanie sa snažia riešiť už v zárodku s celým
odborným tímom, v ktorom je psychologička, výchovná poradkyňa či
špeciálna pedagogička. Upozorňuje však, že za agresívnym správaním
žiaka môže byť problém v rodine. V tejto škole preto o šikanovaní
debatujú na triednických hodinách, sledujú spoločenskú klímu v triedach
a podporujú žiacky parlament.

Učitelia by mali byť schopní rozpoznať vzťahy v kolektíve žiakov,
konštatuje aj hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. Hoci podľa nej
šikanovanie je javom tzv. večnej povahy, možno ho úspešne
minimalizovať.

Inšpekcia sa často stretáva s tým, že šikanovanie prerastie do
najvyššieho štádia, teda k agresorovi sa pridávajú aj ďalší žiaci a
zvyšok skupiny prijíma ich pravidlá, no učitelia a rodičia nič netušia.
„V tomto kontexte môže školský psychológ zohrať veľmi užitočnú rolu
tým, že monitoruje vzťahy medzi žiakmi a pozitívne ich ovplyvňuje. To
však nestačí, lebo k rozhodujúcim ukazovateľom klímy školy patria aj
vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi a vzťahy v učiteľských kolektívoch,“
spresnila Kalmárová.

Z odpovedí žiakov v dotazníku vyplynulo, že agresori šikanovali svoje
obete najčastejšie počas prestávky v triede, na chodbe či na toalete, ale
aj mimo priestorov školy, a to aj napriek zabezpečenému pedagogickému dozoru
či nainštalovaným videokamerám na chodbách škôl. Z detí, ktoré
priznali šikanovanie, až

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne