Keď prichádzam do Krásnohorskej Dlhej Lúky pri Rožňave, mám zmiešané pocity a rešpekt. Chystám sa navštíviť rodinu, o ktorej viem viac, než by som asi mal. Novinári za roky písania o nej neraz informovali verejnosť aj o citlivých a intímnych veciach. Rodina ma privíta skvele a rozhovor mi poskytnú rodičia, ich staršia dcéra aj obe dievčatá, ktoré sa pred 20 rokmi […] …

Keď prichádzam do Krásnohorskej Dlhej Lúky pri Rožňave, mám zmiešané pocity a rešpekt. Chystám sa navštíviť rodinu, o ktorej viem viac, než by som asi mal. Novinári za roky písania o nej neraz informovali verejnosť aj o citlivých a intímnych veciach.

Rodina ma privíta skvele a rozhovor mi poskytnú rodičia, ich staršia dcéra aj obe dievčatá, ktoré sa pred 20 rokmi narodili ako siamské. Lucia je doma, s Andreou sme komunikovali cez videohovor, keďže žije momentálne v Holandsku.

S ohľadom na ochotu hovoriť s novinárom napriek viacerým zlým skúsenostiam z minulosti som dal prísľub všetkým členom rodiny, že môžu z textu vymazať hociktorú formuláciu, pri ktorej by sa cítili nekomfortne. Nezmazali nič.

Je 21. januára 2000. Práve ubehli tri týždne od chvíle, keď sa prehuplo jedno tisícročie do druhého a svet zistil, že sa nekoná žiadna z prognózovaných tragédií – neskolabovali ani siete, ani počítače.

Vtedy 29-ročná Melita Tóthová z Krásnohorskej Dlhej Lúky vďaka narkóze zaspáva v rožňavskej pôrodnici s vedomím, že keď sa po cisárskom reze prebudí, uvidí svoje čerstvo narodené dcérky – dvojičky. O tom, že deti budú dve, sa s manželom dozvedeli len nedávno – v ôsmom mesiaci.

Prekvapilo ich to, dokúpili však ďalšiu výbavičku a tešia sa. A s nimi aj ich prvorodená dcéra, vtedy päťročná Melitka. Otec rodiny, Ladislav Tóth, 29-ročný robotník v kameňolome, je práve v práci. „Ten deň mám dodnes zahmlený, mnoho vecí si nepamätám. Kto by na tie chvíle rád spomínal?“

Buď budú žiť spojené, alebo neprežijú

Keďže Ladislav vie, kedy približne má prebehnúť pôrod, zavolá do nemocnice. „Sestrička mi povedala, že mamička je v poriadku, ale všetko v poriadku nie je.“ Má rýchlo prísť a lekár mu to vysvetlí. „Čakal ma s informáciou, že dcérky Andrejka a Lucka sú zrastené.“

Následne ho berie na oddelenie. „Videl som dve dievčatká ležať spojené oproti sebe. Lekár povedal, že buď budú žiť takto, alebo nijako.“ Ladislav priznáva, že sa vtedy cítil strašne a mnoho ďalších dní preplakal.

Mama Melita v tom čase ešte o ničom netuší. Ako ju však prebúdzajú, započuje, o čom

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne