Ako generálna prokuratúra zachránila Pčolinského: Vidia málo dôkazov a procesnú chybu, ktorá súdom neprekážala

Obhajcovia Vladimíra Pčolinského aj jeho politickí kolegovia zo Sme rodina hovoria o obrovskom zadosťučinení a porušovaní zákona. Iní právnici však nad rozhodnutím generálnej prokuratúry, ktorá mimoriadne zrušila stíhanie Vladimíra Pčolinského a Zoroslava Kollára pre korupčné trestné činy, krútia hlavami. Najmä nad tým, že prípad sa nedostal pred súd, ktorý by nakoniec povedal, či Pčolinský je, alebo nie je vinný.

Najvyšší súd totiž v roku 2000 v Zbierke stanovísk vyhlásil, že „v prípadoch, v ktorých aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov trvajú pochybnosti alebo do úvahy prichádza viacero verzií skutkových zistení a treba rozhodnúť, ktorá z nich je pravdivá na podklade posúdenia a hodnotenia dôkazov, je nevyhnutné, aby prokurátor podal obžalobu a aby také rozhodnutie urobil súd“.

Denník N získal odôvodnenie námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu, ktorým nielenže zrušil stíhanie Pčolinského, ale zrušil aj samotné stíhanie vo veci. Prakticky to znamená, že prípad sa už ďalej nemôže vôbec vyšetrovať (ani bez obvinenia Pčolinského).

Odôvodnenie má 78 strán, väčšinu z neho tvoria argumenty Pčolinského, ktoré prokuratúra cituje. Zo samotného odôvodnenia vyplývajú dve základné veci: Kandera považoval dôkazy proti Pčolinskému za slabé a zároveň skritizoval spôsob, akým bolo vo veci začaté trestné stíhanie. Že nebolo začaté cez trestné oznámenie, ale cez úradný záznam.

Úrad špeciálnej prokuratúry odmieta, že by pochybil. Za pravdu mu dávajú aj doterajšie rozhodnutia súdov. O väzbe rozhodovalo dohromady 8 sudcov Najvyššieho súdu, dvaja sudcovia Špecializovaného trestného súdu a traja sudcovia Ústavného súdu.

Samotné rozhodnutie Kanderu znamená, že prípad nebude nikdy prejednaný verejne na súde a nebude tak možné vidieť všetky dôkazy.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne