„Všetky štáty musia byť schopné financovať nevyhnutné investície do
ochrany klímy,“ povedala Merkelová. „Celosvetovo by mal byť preto
k dispozícii výhodný kapitál,“ dodala s tým, že Nemecko bude aj
v budúcnosti pokračovať v poskytovaní primeraných príspevkov. Merkelová
zdôraznila, že do najbližšej Konferencie OSN o zmene klímy (COP26), ktorá
sa uskutoční v novembri 2021 v Glasgowe, chce, aby sa vyjasnila otázka
o pomoci bohatších krajín tým chudobnejším čo sa týka
klimatickej zmeny.
Priemyselné krajiny sa totiž v roku 2009 v Kodani dohodli, že do roku
2020 zaistia na ochranu klímy v rozvojových krajinách z verejných a
súkromných zdrojov 100 miliárd amerických dolárov ročne. OSN však
v tejto súvislosti kritizovala, že túto úroveň sa zatiaľ dosiahnuť
nepodarilo.
Britský premiér Boris Johnson sa účastníkom summitu prihovoril slovami:
„Moje posolstvo pre vás všetkých je, že spoločne dokážeme využiť
vedecké pokroky na ochranu našej planéty a našej biosféry, a to voči
omnoho horším a ničivejším výzvam než je koronavírus.“ Svet by mohol
podľa jeho slov radikálne znížiť závislosť na fosílnych palivách,
zmeniť poľnohospodárske postupy a zvrátiť procesy, ktorými ľudstvo
stáročia ničilo našu planétu toxickými skleníkovými plynmi.
Medzinárodné spoločenstvo by malo „masívne presmerovať verejné a
súkromné finančné toky s cieľom zosúladiť ich s cieľmi parížskej
klimatickej dohody“, vyhlásil počas svojho prejavu francúzsky prezident
Emmanuel Macron. Firmy by mali podľa jeho slov transparentnejším spôsobom
zverejňovať informácie o ich uhlíkovej stope.
Čínsky prezident Si Ťin-pching oznámil, že Čína do roku 2030 zníži
emisie CO2 o viac než 65 percent v porovnaní s rokom 2005. Podiel
nefosílnych energií na celkovej energetickej spotrebe v krajine by sa mal
zvýšiť na približne 25 percent, uviedol Si Ťin-pching.
Summit, ktorý je organizovaný z iniciatívy OSN, Spojeného kráľovstva a
Francúzska v spolupráci s Čile a Talianskom pri príležitosti piateho
výročia prijatia parížskej klimatickej dohody, sa pre obmedzenia súvisiace
s koronavírusovou pandémiou koná online. Jeho cieľom je vytvoriť priestor
na predstavenie nových ambícií a záväzkov v boji proti klimatickej kríze.
Vystúpi na ňom dovedna 70 predstaviteľov štátov.
Ako píše DPA, možnosť prehovoriť na virtuálnom summite dostali len tie
krajiny, ktoré v oblasti klimatickej politiky zaznamenali úspechy. Cieľom je
vytvoriť nátlak aj na ostatných účastníkov. Na summite vystúpili
napríklad aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, kanadský premiér Justin
Trudeau či predseda indickej vlády Naréndra Módí.
Čaputová vyzvala na spoločný boj proti klimatickej kríze
