The Lancet: Slovensko chce byť prvé na svete, testovanie má aj úskalia

Ako uvádza The Lancet, podporovatelia hromadného testovania v iných
krajinách plány Slovenska vítajú ako možnú prípadovú štúdiu pre
zvyšok sveta.

Julian Peto, profesor epidemiológie na London School of Hygiene &
Tropical Medicine v Spojenom kráľovstve, ktorý bojuje za to, aby britská
vláda robila pravidelné hromadné testy, pre The Lancet uviedol, že
testovanie na Slovensku „znie ako skvelý nápad a som rád, že sa niekto
rozhodol vyskúšať to, ale toto vyzerá byť zlá cesta, ako to robiť.“
Uviedol tiež, že takýto druh testovania sa nedá implementovať cez noc a
musí byť správne pripravený.

Vladimír Leksa, ktorý pôsobí na Viedenskej univerzite a v Slovenskej
akadémii vied, uviedol, že to nie je dobrý krok a zahŕňa to viaceré
riziká.

Čínske úrady v októbri otestovali v priebehu troch dní viac ako sedem
miliónov ľudí v meste Čching-tao na východe krajiny. Jednotlivé vzorky
tam zozbierali a vyhodnocovali po desiatich prostredníctvom testu na nukleovú
kyselinu. V máji otestovali deväť miliónov ľudí v čínskom meste
Wu-chan. Otestovať celé obyvateľstvo krajiny sa však dosiaľ nikde
nepokúsili.

The Lancet pripomína pilotné testovanie, ktoré sa uskutočnilo 23. –
25. októbra v najviac zasiahnutých okresoch na Orave a v okrese
Bardejov.

Otázky však podľa tohto časopisu vyvoláva účinnosť a bezpečnosť
tejto operácie, ktorú vláda na Slovensku oznámila len pred dvoma
týždňami.Vedci podľa The Lancet spochybňujú použitie antigénových
testov, ktoré podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nie sú vhodné
na hromadné testovania, ak nie sú použité spoločne s PCR testami.

Experti takisto poukazujú na zvýšené riziko nákazy na testovacích
miestach a pripomínajú i možné ťažkosti v oblasti logistiky.

Lancet cituje doktorku Alexandru Bražinovú z Ústavu epidemiológie
Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá uviedla, že
existuje veľa rizík: „Nesprávna komunikácia s verejnosťou o cieľoch a
postupoch testovania by mohla spôsobiť nedorozumenie, frustráciu, strach a
odpor,“ povedala. Pripomenula, že bude potrebných veľa zdravotných
pracovníkov, asistentov a vojakov. Upozornila tiež, že existuje riziko
infekcie na odberných miestach.

Bražinová tiež hovorila o existencii rizika mnohých falošne
pozitívnych a falošne negatívnych výsledkov, ktoré by mohli infikovaným
ľuďom umožniť šírenie choroby a ostatných zbytočne držať
v karanténe. Mohlo by to narušiť dôveru verejnosti v testovanie a všetky
ďalšie opatrenia na obmedzenie pandémie,” vysvetlila pre magazín.

Infektológ Pavol Jarčuška z pandemickej komisie

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne