Majú ženy 8. marca dôvod na oslavu alebo na protesty? Napríklad aj na
Slovensku, kde dosluhujúci parlament odmietol tzv. Istanbulský dohovor
o elimininácii násilia páchaného na ženách a poslanci z rôznych
politických strán sa pretekali v predkladaní návrhov na sprísnenie zákona
o potratoch?
Podľa sociologičky Barbory Holubovej vzhľadom na útoky na práva žien a
rodovú rovnosť, a to nielen na Slovensku, je namieste skôr mobilizácia ako
oslava. „Medzinárodný deň žien ako príležitosť na bilanciu a
naštartovanie jasného odporu žien voči nespravodlivosti je na Slovensku viac
než aktuálny,“ hovorí Holubová. Dôvodov na mobilizáciu je viac –
nerovnaké odmeňovanie, násilie na ženách, snahy o sprísnenie
interrupčného zákona…
285 zabitých žien
Sociologička upozorňuje na pretrvávajúci 20-percentný rozdiel
v príjmoch mužov a žien na Slovensku, rastúci a už viac ako 37-percentný
podiel jednorodičovských domácností (prevažne žien) v riziku chudoby.
Alarmujúce sú štatistiky o násilí na ženách. „Na základe policajných
štatistík bolo za posledných desať rokov 285 žien zabitých a
zavraždených, z nich 61 svojimi manželmi alebo partnermi,“ zdôrazňuje
Holubová. „K tomu sa pridružujú katastrofálne podmienky žien, ktoré
žijú v segregovaných osadách, dodnes jasne nedoriešená sterilizácia
rómskych žien v minulosti, ale aj násilie pri pôrodoch a nerešpektovanie
viacerých kľúčových práv žien na informácie a súkromie,“ vymenúva
Holubová.
Tiež pripomína čoraz častejšie snahy o sprísnenie prístupu
k umelému prerušeniu tehotenstva, a to napriek klesajúcemu počtu
interrupcií, či stigmatizáciu antikoncepcie a blokovanie zavedenia
efektívnej sexuálnej výchovy. „Osobitnou kapitolou je nesystémové
nastavenie financovania podporných služieb pre ženy, ktoré zažívajú
násilie, chybné prevzatie európskej smernice pre ochranu obetí či nútenie
matiek a detí stretávať sa s násilným partnerom,“ uzatvára Holubová
výpočet hlavných dôvodov toho, prečo ženy na Slovensku nemajú dôvod na
oslavu, ale skôr na mobilizáciu.
Ani antikoncepcia, ani interrupcia?
Historicky sa vznik Medzinárodného dňa žien (MDŽ) viaže skôr na
protesty ako na oslavy. „Pôvodne išlo o vyjadrenie solidarity so ženami,
ktoré demonštrovali proti drakonickým pracovným podmienkam a zneužívaniu
žien ako lacnej pracovnej sily. Neskôr sa k tomu pridali aj požiadavky za
volebné právo žien,“ pripomína Holubová. MDŽ ako sviatok uznala v roku
1977 OSN, dnes má tento deň podľa Holubovej širší význam.
Podľa Adriany Mesochoritisovej zo združenia Možnosť voľby by sa
8. marec mal pripomínať, pretože je spájaný s ľudskými právami žien a
je
