Podobné obrady budú aj v chrámoch pravoslávnej cirkvi, ktorá paschu – Veľkú noc, slávi tento rok o týždeň neskôr. …

Počas slávnostných bohoslužieb sa veriaci spolu s biskupmi a kňazmi
radujú z Kristovho víťazstva nad smrťou. Pripomínajú si víťazné
zavŕšenie Ježišovej vykupiteľskej úlohy a nádej na večný život, ktorú
priniesol ľudstvu.

V gréckokatolíckej cirkvi sa v Nedeľu paschy konajú bohoslužby už od
skorých ranných hodín, keď sa koná utiereň vzkriesenia s tradičným
posvätením jedál.

Slávenie zmŕtvychvstania Ježiša Krista v kresťanských cirkvách
pokračuje aj na Veľkonočný pondelok. Ten sa zvykne nazývať aj Pondelkom
Baránka na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž
anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli
vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal
im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu“. A dodal: „Ale choďte a povedzte
(to) jeho učeníkom“ (Evanjelium podľa Marka, kapitola 16). Posledný
sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním
dievčat.

Veľkonočné obdobie, teda obdobie veľkonočnej slávnosti, trvá 50 dní.
Začína sa Veľkonočnou vigíliou a končí sa večer na sviatok Zoslania
Ducha Svätého (Turíce), ktorý tento rok pripadá na 31. mája. Toto obdobie
sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň ako jedna „veľká
nedeľa“. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva radostné Aleluja.

Pravoslávni veriaci si pripomínajú Kvetnú nedeľu

Hoci väčšina kresťanov na Slovensku v nedeľu oslavuje Veľkú noc,
pravoslávni veriaci si pripomínajú vstup Ježiša do Jeruzalema, tzv. Kvetnú
nedeľu. Táto udalosť primäla vtedajších Jeruzalemčanov vyjsť do ulíc a
vítať Krista ako Mesiáša.

Veľkú noc budú pravoslávni veriaci sláviť na budúci týždeň.
Dôvodom je výpočet podľa starobylých kánonov. Stáva sa, že sviatky
slávi v rovnakom termíne spolu so západnými kresťanmi. Termín paschy –
Veľkej noci, sa vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a
židovského pesachu.

Kým inde vo svete sa pri bohoslužbách tohto dňa posväcujú ratolesti
paliem, veriaci na Slovensku pre ten istý účel využívajú jahňady vŕby
rakytovej, známe ako bahniatka. Zdržanlivosť od mäsa, mlieka, vajec, syra a
ďalších živočíšnych produktov pre nich pokračuje aj naďalej.
Sviatočný charakter Lazárovej soboty však výrazne zmierňuje pôstnu
disciplínu a na Kvetnú nedeľu sa po dlhšom čase na mnohých stoloch dokonca
znovu objaví ryba.

V pondelok sa pre pravoslávnych kresťanov

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne