Napriek prudkému rastu minimálnej mzdy pre státisíce Slovákov nie je jednoduché z nej vyžiť. Vyššia priemerná mzda zase vyháňa investorov. …

“V Poltári som po skončení učňovky začal pracovať ako vrátnik
v jednej miestnej firme. Práca bola v pohode, ale celú minimálnu mzdu som
minul na oblečenie, jedlo, fitko a občasné výlety s frajerkou.
O založení rodiny som mohol len snívať,“ povedal Erik Henček.

Ten sa približne po roku rozhodol skúsiť šťastie v Bratislave. “Zo
začiatku to nebolo ľahké a býval som po rôznych ubytovniach. No neskôr sa
mi podarilo nájsť dobrú prácu v sklade a vďaka nočným zarobím mesačne
od osemsto do tisíc eur v čistom. Jedinou nevýhodou hlavného mesta sú
drahé nehnuteľnosti, a tak momentálne žijem v prenajatej izbe,“ dodal
Henček.

Podľa jeho skúsenosti sú za nízke mzdy ochotní pracovať hlavne ľudia
s rodinami, ktorí nie sú ochotní pre vyššiu mzdu stratiť pohodlie
vlastného domova. Zároveň niektorým zamestnancom dávajú majitelia firiem
popri minimálnej mzde načierno navyše pár desiatok až stoviek eur.
Niektorí podnikatelia práve prudký rast minimálnej mzdy vidia ako príčinu
straty konkurencieschop­nosti slovenskej ekonomiky.

Rakúšania investujú do inovácií

“Časť slovenského biznisu bude aj naďalej clivo spomínať na 90. roky a
robiť v médiách marketing pre konkurenčný model založený na nízkych
mzdách a minimálnych daniach. Tento model je už vo vyspelých krajinách
exponátom v múzeu ekonomickej histórie. Vedľa parného stroja, detskej
práce a čmudiacich komínov,“ uviedol ekonóm Prognostického ústavu
Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Ak sa chce Slovensko zaradiť medzi najprosperujúcejšie krajiny sveta,
musí sa zmeniť z lacnej výrobnej dielne na hospodárstvo postavené na vede
a výskume.

Práve dlhodobé investície do inovácií presahujúce tri percentá
hrubého domáceho produktu (HDP) stoja za ekonomickým úspechom susedného
Rakúska. Miestne odbory tam bez hrozieb prepúšťania dokážu v najhoršie
platených odvetviach dohodnúť vyplácanie trinástych aj štrnástych platov
pri minimálnej mzde 1 200 eur v hrubom. Na Slovensku štát v roku
2017 investoval do vedy a výskumu 0,4 percenta HDP a približne
0,48 percenta HDP investovali domáce podniky.

“Pri nízkych investíciách do vedy a výskumu nemôžeme počítať
s dobehnutím životnej úrovne bohatých európskych krajín,“
upozornil Baláž.

Slovensko ako Portugalsko

Slovensko pravdepodobne skončí ako bývalý ekonomický tiger Portugalsko.
Práve tento štát mal pred rozširovaním Európskej únie silný ekonomický
rast a miestna ekonomika doplatila na presun investícií do štátov
s lacnejšou pracovnou silou. Podľa ekonómov firmy zvažujú presun fabrík
po tom, ako

Pokračovať v čítaní – zdroj článku

Príspevky z rovnakej kategórie:

    Nenašli sa žiadne