Zamestnávatelia združení v Klube 500 a v SOPK vyzvali vládu, aby sa ukončením núdzového stavu skončil aj zákaz nedeľného predaja v maloobchode. Označili ho za zásah do práva na slobodné podnikanie, do ktorého by nemal štát mocensky zasahovať.
Štát by podľa podnikateľských združení mal nechať na slobodnom rozhodnutí podnikateľov, či v nedeľu ponechajú svoje maloobchodné prevádzky otvorené.
„Je nemysliteľné, aby vláda solidárne jednou rukou prispievala z peňazí nás všetkých obchodníkom a ich zamestnancom počas koronakrízy a po jej ukončení im druhou rukou zasiahla do ich podnikania a znemožnila nahradiť aspoň časť straty,“ tvrdia.
Zamestnávatelia sú presvedčení, že obzvlášť v čase pretrvávajúcej globálnej a čo do rozsahu zatiaľ nepoznanej krízy by bolo zásadnou chybou neumožniť ktorémukoľvek sektoru hospodárstva podnikať, zamestnávať, tvoriť hodnoty, z ktorých tento štát vo forme daní a odvodov funguje.
Pripomínajú, že zákaz nedeľného predaja sa môže podpísať pod redukciu pracovných miest, negatívne ovplyvní výšku mzdy dotknutých zamestnancov a v konečnom dôsledku aj objem prostriedkov odvedených do štátneho rozpočtu. Neposledným negatívom by bol pokles možností výberu pre spotrebiteľov a ich komfortu. „Podnikateľské prostredie všeobecne, a v maloobchode zvlášť, by sa nemalo riadiť prieskumami verejnej mienky, ale predovšetkým ponukou a dopytom po poskytovaných tovaroch a službách,“ píšu.
Zamestnávatelia nevidia žiadny opodstatnený argument v diskusii o nedeľnej práci, navyše v jednom sektore. Nevidia rozdiel medzi pracujúcimi v maloobchode, priemysle, doprave, ale napríklad ani v oblasti polície alebo zdravotníctva. Selektívna a politická diskusia o ekonomických otázkach podľa nich len vnáša nevraživosť a emócie, čo je v tomto čase kontraproduktívne.
Jednotlivé opatrenia vlády, ktoré v súčasnosti prijíma, znamenajú návrat do stavu pred koronavírusom z hľadiska podmienok na podnikanie. Nie je preto najmenší dôvod uplatniť výnimku na túto oblasť podnikania, zrazu zmeniť stav, ktorý tu platil. Zákaz nedeľného predaja považujú zamestnávatelia za krok, ktorý nemá opodstatnenie z hľadiska návratu do stavu pred koronavírusom, ako sa to deje aj v iných oblastiach podnikania.
